Úloha kávy v živote ľudí je veľmi dôležitá. Dobíja nás energiou, skvelým pocitom spokojnosti a jej prenikavá vôňa teší ľudstvo už dlhé generácie. No aj keď sa stále bavíme o jednej káve ako produkte, v rôznych kútoch našej planéty je rozdielna. Kávové kultúry po celom svete sa od seba totižto značne líšia a v dnešnom článku sa pozrieme na tie krajiny, pre ktorých nie je káva len obyčajným nápojom, ale posolstvom, bez ktorého by nevedeli existovať.
Zaujíma vás ako berú kávu v Japonsku, Mexiku alebo Afrike? Prečo je talianske espresso stále najlepšie a čo znamená káva pre ľudí v Indii? Ste pripravený na dobrodružnú cestu naprieč všetkými kontinentami? Ak ste si odpovedali kladne, pripravte si šálok vašej obľúbenej kávy, v pokoji sa usaďte a pustíme sa do toho.
Rozmanité kávové kultúry po celom svete
Väčšina z nás má svoju obľúbenú metódu prípravy kávy, či už zo zvyku alebo preferencie. Káva sa v niektorých životoch stala takmer formou sebavyjadrenia. Taktiež sa stačí započúvať v akejkoľvek miestnej kaviarni čo si ľudia objednávajú a hneď si uvedomíte, aké rozmanité chute má. Aj preto mi dovoľte zavítať do prvej krajiny, bez ktorej by káva nebola kávou.
Taliansko
V 50. rokoch minulého storočia prišli obyvatelia Apeninského polostrova na trh s neuveriteľnými kávovarmi, mlynčekmi a ďalšími vynálezmi. Ich vášeň ku káve sa postupne dostala až za hranice krajiny a udali jasný smer pre prípravu kávy vo väčšine Európskych krajín. Taliani vymysleli presné parametre pre prípravu espressa a určili pevný základ, ktorý bol desiatky rokov neprekonateľný a v mnohých krajinách stále ešte funguje. Najstaršou kaviarňou v Ríme je Caffe Greco založená v roku 1760. No ak zablúdime mimo hlavného mesta do nádherných Benátok, titul tej úplne najstaršej si odnáša kaviareň Florian.
Symbolickým kávovým nápojom Talianska je espresso, ktoré je výsledkom spojenia jedinečnej zmesi, kávovaru, mlynčeka, dodržiavania parametrov a ľudského faktora. Taliani ho najradšej pijú horúce a postojačky počas konverzácie s baristami. Spravidla sa podáva v porcelánovej šálke, ktorá je udržiavaná v teple uložením hore dnom na vrchu kávovaru. Káva so sebou (Coffee to go) sa zvyčajne predáva len turistom. Netreba zabúdať ani na chutné cappuccino, ktoré však Taliani pijú len ráno alebo vôbec – ak si objednáte v Taliansku cappuccino po 11-tej budete automaticky označený za turistu.
Taliansko patrí celosvetovo na 18. miesto so spotrebou 3,4 kg na jedného obyvateľa. Ak ste si mysleli, že Taliani budú na jednej z popredných miest v konzumácii kávy, nie je to tak. V tejto krajine je to totižto o tom, ako to robíte, nie o tom, aké množstvo kávy vypijete.
Turecko
V Európe ešte ostaneme, no tentokrát nazrieme na tradičnú tureckú kávu. Jej korene siahajú do 16. storočia, kedy sa začala podávať v kaviarňach v Istanbule. Káva sa v Turecku označuje za „mlieko šachistov a mysliteľov„.
Prvé kaviarne v Istanbule boli veľmi zdobené. Túto tradíciu si držia dodnes a stále sa vyznačujú za miesta, kde ľudia pijú kávu, konverzujú, čítajú knihy a relaxujú. Metódy prípravy tureckej kávy sa prenášajú z jednej generácie na druhú. K príprave patria aj rôzne rituály a socializácia, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tureckého života.
Turci sú zaujímavý v tom, že kávu sladia už počas lúhovania. Neskôr je hotový nápoj podávaný v malých porcelánových šálkach zvaných „kahve finjani“ a vy sa rozhodnete či chcete „sade kahve“ (nesladenú), „orta şekerli“ (s trochou cukru) alebo „tatli“ (sladenú). V Turecku si totižto v tradičných kaviarňach nápoj nesladíte, ale vždy poviete vaše preferencie a barista sa o všetko postará.
Mexiko
Mexiko je jednou z krajín s najväčšou produkciou kávy na sete, pričom produkuje až 60% svetovej kávy. Káva bola pôvodne dovážaná z Jamajky, ale dnes už majú dostatok vlastných plantáží a pestuje sa hlavne na juhu blízko guatemalských hraníc. V mestských centrách (napríklad v Mexiko City) sa dokonca nachádzajú špeciálne kaviarne, ktoré pripravujú len prvotriednu kávu pestovanú vo vyšších nadmorských výškach – chuťovo sa vyznačuje miernou aciditou s mimoriadnou aromatickosťou.
Tradičným mexickým kofeínovým nápojom je Café de olla. Tento druh kávy vznikol v revolučnom období, kedy ženy dodávali nápoj vojakom, aby ich prebudili a dali im potrebnú energiu. Táto tmavo pražená káva je tradične podávaná z hlineného hrnca (olla je v preklade hrniec) a filtruje sa cez jemné sitko alebo gázu. Pre lepšiu chuť a estetickosť sa k nej pridáva aj škoricová tyčinka. Medzi tradičné mexické kofeínové nápoje patrí aj Carajillo, ktorý sa vyznačuje pridaním alkoholu.
Na rozdiel od Talianska, mexická kávová kultúra nevychádza prevažne z kaviarní. Mexičania si radi vychutnávajú kávu v reštauráciách alebo doma rovnako ako v kaviarňach. O množstve konzumácie kávy však veľa informácií nemáme a Mexiko sa nevyskytuje ani medzi prvými päťdesiatimi krajinami. Dôvod? Obyvatelia si jednoducho viac potrpia na pitie horúcej čokolády a čaju.
Južná Afrika
Pôvod kávy v Afrike sa začal šíriť z Etiópie do celého sveta. No vždy ju obchodníci odviezli na sever a nikdy naprieč vlastným územím. Pokým sa káva dostala až do Juhoafrickej republiky, ľudia si museli nejaký ten čas počkať. Dnes je káva na juhu Afriky na vzostupe a kávová kultúra si nachádza čoraz väčšie publikum.
Zlepšila sa aj výroba kávy a za posledné desaťročie vzrástol počet pražiarní z 20 na viac ako 100 po celej krajine. A tento počet stále stúpa, pretože káva začala v Juhoafrickej republike robiť obrovský podiel na trhu. Postupom času sa spotrebitelia lepšie oboznámili s tým, čo robí kávu dobrou a dopyt po zrnách prekonal dopyt po instantnej káve.
V súčasnosti dokonca existuje aj kávová akadémia, ktorá trénuje baristov v Kapskom meste od roku 2012. Známym školiacim strediskom je ocenená kaviareň Mischu Coffee Showroom, ktorá nie len trénuje baristov, ale ponúka aj poradenstvo podnikateľom, ktorí chcú založiť vlastný biznis s kávou. Vďaka tomu sa v Južnej Afrike darí kávovej kultúre a môžeme očakávať, že tento trend bude pokračovať aj do ďalších rokov.
India
Káva bola údajne uvedená indickému ľudu v roku 1960. Prvé kávové plantáže v krajine boli založené ešte za vlády Britov. Keď sa plantáže stávali čoraz viac populárnejšími, veľmi rýchlo sa rozšírili do celej krajiny. Dnes poznáme v Indii viac ako 16 jedinečných pôvodných odrôd kávy. Jej špecifickosť spočíva v tom, že je zvyčajne pestovaná v tieni vo vysokých nadmorských výškach s vlhkým podnebím.
Mnoho kávových plantáží prevádzkuje aj farmy na korenie. Vďaka tomu sa indická káva často vysádza v blízkosti korenia, ako je kardanom a škorica, čo jej dodáva výraznú korenistú príchuť. Iná káva sa zase pestuje so sladšími plodinami, ako sú pomaranče, vanilka a banány, čo káve dodáva krásnu ovocnú chuť. Ako už bolo spomenuté, kávová kultúra v Indii je stále relatívne nová. Neustále dozrieva a vyvíja sa, a to najmä preto, že si indická mládež vyberá kaviarne ako miesta na stretávanie. V Indii sa spotreba kávy každým rokom zvyšuje o 5%.
Medzi tradičné indické kaviarne patrí Indian Coffee House, ktorá bola v roku 1957 prvou verejne dostupnou kaviarňou v krajine. No najrozšírenejším reťazcom kaviarní je Cafe Coffe Day (nazývaný aj ako indický Starbucks) s viac ako 1500 prevádzkami po celej krajine.
Takýto rýchly rast sa nepáčil miestnemu zastúpeniu čajového priemyslu. V roku 2013 sa preto obrátili na indickú vládu s požiadavkou, aby bol čaj pomenovaný ako oficiálny nápoj krajiny. Vláda ich samozrejme odmietla, pretože nechcela odradiť novovznikajúce odvetvie, ktoré nielenže prináša ekonomike krajiny milióny, ale zdá sa byť aj novým obľúbencom medzi jej občanmi.
Japonsko
Káva bola prvýkrát privedená do Japonska portugalskými a holandskými obchodníkmi na prelome 16. – 17. storočia. Japonské slovo pre kávu je odvodené z holandského slova „koffie“. Pôvodne sa používala pre jej liečivé a narkotické vlastnosti. Od tej doby ju zvedaví ľudia rozšírili do celej krajiny, až sa dostávame do roku 1888, kedy v Japonsku otvorili prvú kaviareň Kahiichakan. No vydržala len 4 roky, pretože pitie kávy bolo pre japonskú kultúru stále cudzie. Ten skutočný rozmach dorazil v 70. rokoch minulého storočia. Počas 2. svetovej vojny bola síce káva nedostupná, ale dnes ju obyvatelia krajiny vychádzajúceho slnka považujú za súčasť produktívneho dňa.
Tradičná japonská káva je pripravovaná v prekvapkávacích kávovaroch (Hario V60) a kávovú kultúru založili na zložitých tradíciách, ktoré prenikli do všetkých oblastí života. Tieto tradície sa vkradli aj do spôsobu podávania kávy – medzi najznámejší spôsob patrí japonské 3D umenie cappuccina s roztomilými penovými výtvormi mačiek a iných stvorení. Japonci sa pýšia výnimočnosťou a ich pozornosť venujú hlavne detailom. Netreba však zabúdať ani na tzv. plechovkové kávy z automatov, ktoré sú taktiež jedinečným japonským výtvorom.
Japonsko je v spotrebe kávy na 13. mieste hneď za USA a Južnou Kóreou, ale konzumácia tohto nápoja sa každým rokom zvyšuje. Muži v strednom veku sú najčastejšími konzumentmi kávy. Jedinou nevýhodou i naďalej ostáva pestovanie, ktoré nie je kvôli extrémnemu počasiu (pravidelné obdobia monzúnov) možné. Japonsko pestuje iba jednu špeciálnu kávu na ostrove Okinawa v oblasti Kunigama a ostatné druhy si musia dovážať z okolitých krajín.
Na tému kávové kultúry by sa dalo písať celé dni, pretože ich rozmanitosť nepozná hraníc. No aj keď sú vo väčšine krajinách sveta rozdielne, jedno majú spoločné. Všetky tieto kultúry, tradície a zvyky spája socializácia. Čiže nám neostáva nič iné, ako si počkať na opätovné otvorenie kaviarní aj u nás na Slovensku, aby sme sa mohli konečne tráviť čas s tými, na ktorých nám skutočne záleží.
Do tej doby nám dovoľte vám poďakovať za pozornosť, že ste to s našim príbehom „Zrno, ktoré ohúrilo svet“ dotiahli do úspešného konca. Ak sa radíte medzi nových čitateľov nášho blogu, predošlé dve časti nájdete tu – PRÍBEH: OD LEGIEND K SATANOVI AŽ K CELOSVETOVEJ OBĽUBE | ZRNO, KTORÉ OHÚRILO SVET, ČASŤ 1. a PRÍBEH: Z PLANTÁŽE DO PRAŽIARNE | ZRNO, KTORÉ OHÚRILO SVET, ČASŤ 2.
