„Nezáleží na tom čo tvrdia historici, skratka p.K. v skutočnosti znamená pred Kávou.“ Cherise Sinclair
História kávy je fascinujúcim príbehom. Nenápadná kávová čerešňa cestovala po svete dlhé storočia, zažila pašovanie z rôznych krajín, zmenila kultúru mnohých národov a postupom času začala obohacovať svetovú ekonomiku.
No ešte predtým, ako sa z kávy stala druhá najväčšia obchodná komodita sveta, je potrebné zavítať do dávnej minulosti, kedy naše obľúbené zrno začalo „dobrodružnú výpravu„, ktorej budú venované následovné riadky. Ste pripravení na menšiu cestu v čase naprieč všetkými kontinentami?
História kávy: Povesti a mýty
Diablov nápoj, omamná látka používaná k spirituálnym aktivitám alebo erotický stimulant? Na počiatku si civilizácia naozaj nevedela určiť kategóriu, do ktorej kávu zaradiť a nie každý kraj sveta toto „tajomné“ ovocie prijal. Výnimkou nebol ani samotný počiatok, o ktorom sa dodnes šíria rôzne zaujímavé legendy.
Tancujúce kozy z Etiópie
Etiópia. Hábešský pastier Kaldi. Tancujúce kozy. Tento príbeh pozná pravdepodobne každý z nás. Legenda o energických kozách siaha do 9. storočia, kde sa ocitáme na rozľahlých etiópskych pastvinách. A práve tu sa to celé začalo.
Pastierovi kôz z Kaffy sa poskytol veľmi zvláštny úkaz, keď sa jeho zvierací kamaráti rozhodli byť aktívnejšími ako nikdy predtým. Takéto niečo nedokázal samozrejme ignorovať a po menšom prieskume objavil malý krík s červenými plodmi.
Ohromený novým objavom, okúsil horké bobule a na počudovanie sa dostavili tie isté účinky ako pri kozách. Čulosť a veľký náboj energie. Po radostnom zistení rýchlo naplnil vrecká, utekal za ženou, ktorá v tom čase plody kakaovníka nazvala „darom z nebies“ a poradila mu, aby ich ukázal miestnym mníchom.
V kláštore z počiatku nepochodil a mních hodil kávové zrná do ohňa zo slovami, aby ten diablov vynález už nikdy nenosil na svätú pôdu. No akonáhle ucítili arómu pražiacich sa bôbov, okolití mnísi začali experimentovať a čoskoro bola na svete prvá káva, ktorá im pomáhala ako prevencia pred zaspávaním pri každodenných modlitbách.
Jemenské legendy
Sufijský mystik z Jemenu Ghothul Akbar Nooruddin Abu al-Hasan al-Shadhili cestoval celý život po Etiópii a počas svojej spirituálnej cesty narazil na niekoľko veľmi energických vtákov. Tie si pochutnávali na plodoch ovocia z neznámeho kríku a po malej ochutnávke aj on zistil, že kávová čerešňa skutočne dodávala energiu.
V druhej legende je za objaviteľa kávy považovaný kňaz Omar, ktorý bol vyhostený do púštnej jaskyne blízko hory Ousab. Po nejakom čase vyhnanstva a na pokraji hladu sa mu však podarili nájsť červené bobule, ktoré navždy zmenili jeho život.
No horkosť surových plodov bola tak odporná, že sa rozhodol hodiť ich do ohňa. Netrvalo dlho a po chvíli ucítil arómu čoraz viac hnedej tekutiny kvapkajúcej z praženého bôbu, ktorú neváhal otestovať na vlastnej koži.
S takýmto výnimočným objavom mu neostávalo nič iné ako sa vydať do rodného mesta Mocha, kde ho začali na základe „zázračnej drogy“ uctievať za svätého a na počesť Omarovi postavili aj kláštor.
História kávy: Nápoj do každej domácnosti
V 17. storočí mali počestné ženy zakázané chodiť do kaviarenských domov, zatiaľ čo prostitútky nie. Celkom nefér, nemyslíte? No tlak spoločnosti na seba nenechal dlho čakať a v roku 1674 bola vytvorená ženská petícia proti káve. Jej predmetom malo byť zakázanie neustáleho vysedávania ich manželov v kaviarňach.
No ešte predtým ako sa táto bizarnosť mohlo vôbec udiať, treba preskúmať hlbšiu minulosť 15. storočia, kedy sa káva začala pestovať a predávať v jemenskej štvrti na Arabskom polostrove, odkiaľ ju veľmi rýchlo rozšírili do Perzie, Egypta, Sýrie a Turecka.
Arabský polostrov
Káva s prívlastkovom „Arabské víno“ sa začala objavovať pred minimálne 1000 rokmi a do Jemenu prišla s veľkou pravdepodobnosťou spoločne s africkými otrokmi.
V tomto kraji sveta si kávu vychutnávali nie len v domácnostiach, ale aj mnohých verejných kaviarňach na Blízkom východe zvaných ako qahvet khanet. Popularita kaviarní bola neprekonateľná a ľudia ich začali navštevovať pri všetkých druhoch spoločenských aktivít.
Zákazníkov týchto priestorov tvorili zväčša patróni, ktorí počas pitia kávy viedli rozhovor, počúvali hudbu, sledovali ostatných, hrali šach alebo sa len tak nechali unášať skvelou arómou prenikajúcou vzduchom. Kaviarne sa v Arábii dokonca stali dôležitým centrom pre výmenu dôležitých informácií a často ich označovali ako školy múdrych.
Prvý príchod do Európy
Z Blízkeho východu sa presúvame do Európy, do ktorej začali nosiť príbehy o neobvyklom tmavo čiernom nápoji domáci cestovatelia. A veľký záujem šľachty spôsobil to, že do 17. storočia si prvú šálku vychutnali aj na našom starom kontinente.
Miestne kresťanské duchovenstvo samozrejme kávu odsúdilo a spory viedli až k samotnému pápežovi Klementovi VIII., od ktorého žiadali odstránenie kávy z Európskeho kontinentu. Pred rozhodnutím sa však rozhodol nápoj ochutnať a v tom momente sa karta obrátila. Pápežovi káva chutila a celý spor raz a navždy uzavrel ako nezmyselný.
Do polovice 17. storočia bolo v Londýne viac ako 300 kaviarní a to nebolo zďaleka všetko. Kávu si v podnikoch vychutnávali aj vo veľkých mestách po celom Anglicku, Rakúsku, Francúzsku, Nemecku a Holandsku odkiaľ sa dostala do rúk francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV. Ten si ju odniesol domov ako dar pre svoju dcéru.
Pôvod kávy v Amerike
V roku 1723 sa z Kráľovskej botanickej záhrady v Paríži dostalo pár semiačok aj do rúk mladému námornému dôstojníkovi menom Gabriel de Cluie, ktorý sa z „kráľovskou rastlinou“ vydal do zámoria. Napriek náročnej plavbe spojenej s príšerným počasím, sabotérmi a pirátmi, sa mu podarilo dopraviť semiačka na Martinik, kde po uplynutí 50 rokov od prvej rastliny vznikla plantáž s 18 miliónmi kakaovníkmi. Tento nenápadný ostrov v Karibiku je do dnes považovaný za rodisko kávy v Južnej a Strednej Amerike.
Známa brazílska káva vďačí svojej existencii Franciscovi de Mello Palhetaovi, ktorého cisár poslal do Francúzskej Guyany, aby získal kávové zrná aj pre neho. Francúzi sa s ním však nechceli podeliť, ale šťastena stála nakoniec na jeho strane. Manželka francúzskeho guvernéra sa do chlapíka zahľadela kvôli jeho šarmantnému vzhľadu a pred odchodom mu do kytice kvetov ukryla pár kávových semiačok. Od toho momentu sa pomalým krokom stávala Južná Amerika jednou z najväčších kávových veľmocí.
Plantáže po celom svete
Misionári, cestovatelia, obchodníci a kolonisti neprestávali nosiť do svojich rodných krajín semiačka a kakaovníky začali rásť po celom svete. Plantáže boli zriadené v nádherných tropických lesoch a na členitých horských vysočinách, kde pracovali celé rodiny aj s deťmi.
Ekonomika novej doby môže ďakovať červenej rastline a odvážnym ľudom, ktorí za jej expanziu položili častokrát životy. Koncom 18. storočia bola káva jednou z najvýnosnejších exportných plodín sveta a postupom času sa z nej po rope stále druhá najvyhľadávanejšia komodita. Ale to už predsa viete.
História kávy je naozaj zaujímavá a od samotného počiatku sme sa konečne dostali na koniec našej výpravy. Ako ste si mohli prečítať vyššie, ovocie z malého kríku je tu s nami už dlho a poznať jeho minulosť nikomu neuškodí. Aj preto veríme, že ste sa dnes niečo dozvedeli a určite nikam neodchádzajte.
Čoskoro sa vrátime s 2. časťou špeciálneho príbehu „Zrno, ktoré ohúrilo svet„. Tentokrát však nazrieme do ďalšej kapitoly s názvom Z plantáže do pražiarne. Čakajú na vás dôležité poznatky o káve a jej spracovaní. Ktoré zaujímavé spôsoby sa používajú dodnes a ako sa to celé v posledných storočiach posunulo na úplne novú úroveň? To všetko a ešte oveľa viac už v blízkej budúcnosti, na zdravie.
