Simon Melišek z READY AFTER: Druhé miesto na súťaži Slovak Roasting Masters 2026

Rovnaké zelené zrno, rovnaká pražička, no odlišné výsledky v šálke. Na Slovak Roasting Masters 2026 sme mali aj my svoje želiezko v ohni – náš pražiar Simon Melišek si v konkurencii 16 súťažiacich vybojoval druhé miesto.

Súťaž bola súčasťou bratislavského festivalu Káva, čaj, čokoláda, ktorý sa konal 7. a 8. novembra v Tržnici na Trnavskom mýte. Boli sme tam celý víkend so stánkom READY AFTER a Simon to zažil hneď z dvoch strán – ako súťažiaci aj ako vystavovateľ za náš tím. V rozhovore približuje atmosféru festivalu, rozhodujúce momenty pri pražičke aj skúsenosti, ktoré si zo súťaže odniesol.

V rozhovore sa dozviete:

• aký bol festival Káva, čaj, čokoláda 2026 z pohľadu nášho stánku,
• ako prebieha súťaž Slovak Roasting Masters a čo rozhoduje o výsledku,
• ako si Simon zvykal na pražičku Aillio Bullet R2,
• podľa čoho vyberal vzorku pre porotu,
• čo nám druhé miesto prinieslo a čo si z neho berieme do každodenného praženia.

Festival Káva, čaj, čokoláda 2026: ako sme ho zažili my

Festival Káva, čaj, čokoláda zaplnil bratislavskú Tržnicu. Ako si vnímal jeho atmosféru?

Atmosféra bola ako vždy super. Pre nás je to príjemný stres a únava, ale zároveň kopec rozhovorov so skvelými ľuďmi – so zákazníkmi aj s ostatnými vystavovateľmi. Zdieľame medzi sebou novinky a trochu sa aj navzájom poháňame, keď konkurencia robí niečo lepšie ako my. Návštevníci si mohli užiť množstvo kávy, čaju a čokolády, prednášky a hlavne stretnúť ľudí, ktorí stoja za ich obľúbenou značkou kávy. A kto ešte žiadnu obľúbenú nemá, môže si ju nájsť práve tam.

Tento rok sme mali v stánku aj partnera, značku Monin. Ako táto spolupráca vznikla a čo všetko ste návštevníkom ponúkali?

Monin je svetová špička vo výrobe sirupov a túto spoluprácu sme pripravovali dlho. Podarila sa na jednotku. Mali sme v stánku barmanov, ktorí z našej kávy pripravovali studené aj teplé limonády a drinky. Naši baristi zase robili espresso, filtrovanú kávu, nitro cold brew a čaje.

Na espresso mlynčeku sme mali náš najpredávanejší blend Moonlight a ovocné espresso Vietnam Anaerobic (od Maroša Takáča, kávového farmára vo Vietname a zakladateľa projektu Zanya Coffee). Na filter sme ponúkali tiež Vietnam, ale v spracovaní Supernatural, a k tomu Bannana booom. Z čajov sme mali dva zelené, Jahody v šampanskom a Madam Butterfly, a nitro cold brew sme robili z Ethiopia Sookoo Okoluu.

Čo u ľudí zabodovalo najviac?

Asi filter Bannana booom. Chuť banánu v čokoláde je v ňom fakt výrazná, takže ju nájde aj niekto, kto nemá vycibrenú senzoriku.

Slovak Roasting Masters 2026: ako sa pražilo naživo

Na Slovak Roasting Masters dostanú všetci pražiari rovnakú surovinu aj rovnaké vybavenie. Rozhodujú skúsenosti, správne nastavenie praženia a schopnosť trafiť požadovaný chuťový profil – a to celé pod tlakom času.

Okrem stánku si sa pustil aj do súťaže v pražení kávy. Čo ťa presvedčilo a s akými očakávaniami si do nej išiel?

O tejto súťaži som uvažoval už dlhšie. Dvakrát som sa pokúsil prihlásiť, no vždy neskoro, kapacita už bola naplnená. Tentoraz som sa preto prihlásil s dostatočným predstihom. Na súťaž som si pritom dlho netrúfal. Aj teraz som síce odchádzal so slovami, že to idem vyhrať, ale vnútri som to tak vôbec necítil. Hovoril som si, že sa idem zúčastniť a naučiť sa, ako to prebieha, aby som bol o rok pripravenejší.

Čím bol tohtoročný ročník iný ako tie predchádzajúce?

Doteraz súťažiacim poslali kávu, tí ju v pokoji upražili vo svojej pražiarni a na festival priniesli výsledok. Tento rok to však bolo inak. Sponzor Aillio priniesol štyri pražičky, takže sme pražili naživo priamo na mieste. Podmienky boli pre všetkých rovnaké a nebudem klamať, aj to bol dôvod, prečo som sa prihlásil. Každý dostal súťažnú kávu až na mieste a už bolo len na ňom, ako sa s ňou popasuje.

V piatok pred súťažou ste mali tréning na pražičke Aillio Bullet R2. Aké boli tvoje prvé dojmy?

Pražička bola fakt super. Na elektrickej som naposledy pražil v roku 2022 a vtedy to bolo ešte hrozné. Pražičky sa odvtedy dosť posunuli – táto sa správala úplne ako plynová, reagovala okamžite na každú zmenu. V piatok sme dostali nesúťažnú kávu a učili sme sa na nej. Moje prvé dva roasty boli hrôza, najťažšie bolo zvyknúť si na iný program. Až tretí pokus bol obstojný. A keď som videl, aké kalibre stoja proti mne, stále som si hovoril, že sa idem len zúčastniť.

Všetci ste dostali rovnaké zelené zrno. Čo ste o ňom vedeli?

Deň vopred sme poznali iba údaje na papieri, ako krajinu, farmu, nadmorskú výšku a chuťový profil. Už podľa nich som si pripravil približnú stratégiu. To je však stále málo, najviac povie až káva v ruke. Na mieste som už mohol iba zmerať vlhkosť: 11,1 %, pričom v pláne som počítal s 10 – 12 %. Bola teda v norme, zrno vyzeralo pekne a rovnomerne, takže som už nič nemenil.

Na analýzu kávy a plán praženia si mal na súťaži 30 minút. Čo sa ti vtedy preháňalo hlavou?

Moc som nad tým už nerozmýšľal (úsmev). Skontroloval som zrno, ale poznám sa – čím viac nad tým budem polemizovať, tým viac to pokazím. Tak som si spísal plán praženia a snažil sa ho dodržať. Zvolil som svetlé praženie, light až cinnamon roast. Chcel som dosiahnuť chuťový profil, ktorý uvádzal dodávateľ, a nekúzliť niečo, čo v káve možno ani nie je.

Potom nasledovalo 70 minút pri pražičke. Ako to išlo?

Prvý roast mi prišiel veľmi pomalý, no držal som sa stratégie – príliš do toho nezasahovať a dvakrát či trikrát zopakovať rovnaký profil. Druhý roast sa vydaril, a keď som ho v treťom zopakoval na chlp, povedal som si, že som tam. To bola pre mňa odpoveď, že som dosiahol konzistentnosť.

Súťaž prebiehala pred festivalovým publikom a zároveň si mal povinnosti v našom stánku. Ako sa ti darilo sústrediť sa na praženie?

Jednoducho, zabudol som na svoj stánok (smiech)! Ani som naň nemohol myslieť, mal som robotu s pražením a veril som nášmu tímu, že to zvládne. Nemôžem byť všade, a preto si vyberám ľudí, na ktorých sa viem spoľahnúť.

Výber vzorky a verdikt poroty

Jednou z najdôležitejších častí súťaže je výber finálnej vzorky. Pražiar musí zhodnotiť svoju prácu a rozhodnúť sa, ktorá káva najlepšie zodpovedá jeho zámeru. Potom už príde na rad odborné hodnotenie.

Podľa čoho si vyberal vzorku, ktorú si odovzdal porote?

Toto bude znieť ako paradox, ale svoju kávu som nemohol ochutnať. Prvýkrát som ju skúsil až vo chvíli, keď bola odovzdaná porote a už sa nedalo nič meniť. Keď sa mi dvakrát podaril rovnaký roast, vybral som len podľa pocitu. Porote som mal odovzdať 300 g, a tak som si z poslednej dávky odsypal 330 g a začalo sa triedenie. Vyberal som chybné zrná, ktoré by mohli pokaziť chuť. V tejto fáze som bol pod stresom, pretože na vytriedenie takého množstva kávy som mal iba 15 minút. Zdá sa to dosť, ale keď nám oznámili, že máme posledné dve minúty, a mne ostávalo vytriediť ešte 100 g zŕn, začala sa naháňačka (úsmev).

Potom prišiel slepý cupping. Ako prebiehal a čo všetko porota posudzovala?

Porotcovia poznali kávy len pod kódmi, takže nevedeli, ktorá je čia. Každú hodnotili traja porotcovia. Posudzovali vôňu, chuť, dochuť, kyslosť, sladkosť, telo kávy a celkový dojem. Zároveň porovnávali, nakoľko sa ich vnemy zhodujú s popisom, ktorý sme odovzdali vopred.

A ako dopadla tvoja káva?

Ja som predpovedal kvetinovú a citrusovú kávu s tónmi čaju, citróna a medu. Porotcovia v nej našli citrusy, ale aj sušené ovocie, oriešky, čokoládu, dlhú sladkú dochuť a jemne vysušujúci pocit v ústach. Označili ju za komplexnú a chuťovo ju ohodnotili ako veľmi dobrú až výbornú – dostala sedmičky a osmičky z deviatich. Sladkosť som vystihol úplne, pri ostatných kategóriách to bolo „celkom presné“. Celkovo som skončil s 303 bodmi z 387.

Pri vyhlasovaní výsledkov zaznelo tvoje meno na druhom mieste. Čo ti v tej chvíli prebehlo hlavou?

Bolo to pre mňa veľké prekvapenie a radosť. Bolo to na mne asi aj vidieť, kráčal som tam v návale dopamínu (smiech). Mal som skvelý pocit, z ktorého ešte stále trochu žijem.

Čo si zo súťaže berieme do pražiarne

Súťaž v pražení kávy nie je len o konečnom umiestnení. Je to aj príležitosť porovnať si postupy s ďalšími pražiarmi, otestovať vlastné rozhodovanie v neznámych podmienkach a priniesť si domov nové skúsenosti.

Keď sa obzrieš za celým víkendom, čo ti druhé miesto dalo?

Na súťaži som zažil príjemné chvíle, ale aj pocit, aké je to pražiť pod tlakom. V našej pražiarni mám na všetko pokoj, toto bolo iné. Je to stres, ktorý je patrične odmenený.

Druhé miesto je pre mňa potvrdením. Na súťaž som si dlho netrúfal a išiel som tam s tým, že sa hlavne niečo naučím. Zistil som, že sa môžem postaviť aj skúsenejším pražiarom a že moja stratégia funguje. Pre nás ako READY AFTER je to zasa pekné ocenenie, ktoré ukazuje, že kávu, ktorú ľuďom predávame, pražíme s citom. A veľké poďakovanie patrí aj nášmu tímu, ktorý celý víkend podržal stánok.

Čo z tejto skúsenosti využiješ pri každodennom pražení u nás?

Netreba tlačiť kávu tam, kde nemá byť. Každá káva má svoj prirodzený profil a mojou úlohou je ho vytiahnuť, nie vymýšľať niečo, čo v nej nie je. Tak pražíme aj v READY AFTER a súťaž mi ukázala, že je to správna cesta. Ďalšia vec je konzistentnosť. Na súťaži som sa snažil dosiahnuť dvakrát či trikrát ten istý roast a presne to je zámerom aj v našej pražiarni – aby obľúbená káva chutila zákazníkom zakaždým rovnako dobre.

Spätná väzba od poroty mi ukázala, že výsledná šálka môže byť plnšia a sladšia, než si pri pražení predstavujem. Chcem preto ešte viac pracovať na tom, ako chuť kávy opisujeme, aby to, čo si ľudia prečítajú na obale, naozaj zodpovedalo tomu, čo potom cítia v šálke.

A ešte jedna vec – zapáčila sa mi pražička, ktorá bola hlavnou výhrou. Chcel som si ju zo súťaže odniesť, ale nepodarilo sa, takže nám zostáva už iba si ju kúpiť (úsmev). Keď sa to podarí, bude to ďalší krok vpred.